home mail
Chemický prvok
mendelejova tabuľka 
Vlastnosti
Názov:   Chróm
Česky:   Chrom
Latinsky:   Chromium
Anglicky:  Chromium
Francúzsky:  Chrome
Nemecky :  Chrom
Značka:   Cr
Číslo:   6
Skupina:   11
Perióda:   4
Blok:   d
Vzhľad:   striebornokovový

Atómová hmotnosť:
    51,9961(24) g·mol−1
Elektrón. konfigurácia:
  [Ar] 3d5 4s1
Elektrónov na hladinu: 
  2, 8, 13, 1

Skupenstvo:   pevné
Hustota pri i.t.:  
    7,15 g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t.:  
   6,3 g·cm−3
Teplota topenia(tavenia): 
    2180K(1907°C, 3465°F)
Teplota varu: 
    2944K(2671°C, 4840°F)
Teplo vyparovania:  
    21,0kJ·mol−1
Teplo tavenia:  
    339,5kJ·mol−1
Tepelná kapacita: (250°C)
  23,35 J·mol−1·K−1

Chróm (lat. Chromum)

Chróm (lat. Chromium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Cr a protónové číslo 24.

Johann Gottlob Lehmann oranžovočervený Chróman olovnatý (PbCrO4) na Urale, ktorý nazval červená olovená ruda. Identifikoval ho ako olovnato-železnato-selenovitú zlúčeninu a tak chróm ostal neobjavený.

V roku 1770 našiel Peter Simon Pallas na tom istom mieste červený olovnatý minerál, ktorý nazval podla jeho červenej farby Krokoit (z gréc. krokos, šafránový). Využitie červenej olovenej rudky ako farebnej hlinky rýchlo narástlo. Z krokoitu vyrábaný žiarivý žltý pigment s názvom chrómová žltá sa stal módnym. Mnohí si ho pamätajú ako poštovú žlť.

V roku 1797 získal Louis Nicolas Vauquelin oxid chromitý (Cr2O3) z krokoitu a kyseliny soľnej. V roku 1798 vyrobil nečistý elementárny chróm redukciou oxidu chromitého dreveným uhlím. Tento novoizolovaný prvok obdržal kvôli mnohofarebnosti jeho solí meno chróm (z gréc. chroma, farba). Stopové množstvá nového prvku dokázal Vauquelin aj v drahokamoch ako rubín a smaragd. V 19. storočí boli zlúčeniny chrómu využívané prevažne ako farbivá. Na konci 20. storočie sa chróm a jeho zlúčeniny využívajú hlavne k výrobe hrdzu- a žiaruvzdorných zliatin.

Získavanie

Dodávaná chromitová ruda sa oddelí od hlušiny. V druhom kroku prebehne oxydačné zlúčenie za horúčavy na dichromát. Následne sa redukuje uhlíkom na oxid chromitý a hliníkom na elementárny chróm. Chróm sa nedá získavat redukciou s uhlím z oxidických rúd, lebo vzniká chrómkarbid. Čistý chróm sa vytvára elektrolýzou Cr3+- iónov z kyselinovosírového roztoku. Zodpovedajúce zlúčeniny sa vyrábajú rozpustením oxidu chromitého alebo ferochrómu v kyseline sírovej. Ferochróm ako východisková látka vyžaduje samozrejme predchádzajúce odstránenie železa.

Extrémne čistý Chróm sa vyrába pomocou ďalších čistiacich krokov van Arkel de Boerovou metódou podľa van Arkela a de Boera.

Ferochróm sa vyrába redukciou chromitu v oblúkovej peci pri 2800 °C.

Vlastnosti

Chróm je oceľovosivý, nekorodujúci a neoxidujúci tvrdý kov, ktorý je v základnom stave húževnatý, tvarovateľný a kujný.

Zvyčajné oxidačné stupňe chrómu sú +2, +3 a +6, pričom +3 ja najstálejší. V oxidačnom stupni +6 je silným ale aj jedovatým oxidantom.